obec VLADIČA

Hovorí sa im aj dediny na konci sveta, zaslúžia si však nový začiatok

Migrácia a odchod obyvateľov vidieka do väčších miest za prácou sa v minulosti podpísala pod takmer zánik niektorých obcí na Slovensku. Vo väčšine prípadov zašiel proces depopulácie tak ďaleko, že v súčasnosti je ohrozená ich samotná existencia. V rodných dedinkách ostalo žiť len pár, poväčšine starších ľudí, ktorých život v meste nelákal, alebo sa vrátili späť prežiť pokojné roky staroby.

Podobný osud majú aj štyri obce neďaleko Stropkova, ktoré svojím zlúčením v súčasnosti paria do katastra obce Vladiča. Obec Vladiča -Владич vznikla 14.júna1964 spojením obcí Driečna, Nižná Vladiča, Vyšná Vladiča a Suchá.
Vladiča leží v severnej časti Nízkych Beskýd (Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty) v pramennej oblasti Chotčianky a v doline Javorového potoka pri štátnej hranici s Poľskom. Je súčasťou Mikroregiónu Zelené Beskydy a teda aj súčasťou Cesty Karpatských svätýň – pamiatok sakrálneho charakteru v 28 obciach na našej i poľskej strane. Na rozlohe 2 705 ha momentálne žije 65 ľudí, z nich sa 32 hlási k slovenskej národnosti, 25 k rusínskej a 3 k českej. O súčasnosti aj budúcnosti sme sa rozprávali so starostom PhDr. Jánom Čurpekom. „Vladiča sa skladá zo štyroch katastrov. Dá sa povedať, že centrom diania je Nižná Vladiča, pretože sa v nej nachádza administratívne sídlo a veľká sála využívaná na spoločensko-kultúrne podujatia. Nižná Vladiča je zároveň spomedzi štyroch dediniek najstaršou.“ Jej názov sa niekoľkokrát zmenil. Z pôvodného Waddisko (z roku 1340), neskôr Wladycha (1454), Wladicza (1773) až na Nižná Vladiča, ktorý je zaužívaný od roku 1920. Z histórie vieme, že obec patrila Stropkovskému panstvu. V roku 1598 mala 4 porty, v roku 1715 mala 2 opustené a 4 obývané domácnosti, v roku 1787 mala obec 20 domov a 109 obyvateľov, v roku 1828 mala 20 domov a 154 obyvateľov. Živili sa pastierstvom, drevorubačstvom a tkáčstvom. V období I. svetovej vojny malebnú obec sužovali boje. Po je skončení sa tunajší zaoberali tradičnými zamestnaniami. V roku 1942 bolo v obci 22 domov, 145 obyvateľov, z toho 5 Židov. Počas oslobodzovacích bojov v roku 1945 bola obec evakuovaná. Po tomto roku časť obyvateľov odišla za prácou do iných miest. V lesmi obklopenej obci od roku 1914 stojí Gréckokatolícky chrám Narodenia svätej Bohorodičky.
Druhou najstaršou je Vyšná Vladiča, založená na zákupnom práve. Starostu teší, že sa v jari minulého roku podarilo z bývalej, vyše storočnej budovy školy urobiť Turistické informačné centrum. „V tomto regió­ne je hlavnou prioritou podporovať turistický ruch. Domáci aj zahraniční turisti čoraz viac vyhľadávajú človekom neporušenú prírodu. Naše centrum vzniklo v jednej z obecných budov, ktoré neboli využívané dlhší čas. Nechať ich chátrať by bola podľa mňa škoda,“ konštatuje starosta. Turistická ubytovňa v dvoch izbách spolu ponúka 10 postelí, obývaciu miestnosť na príjemné posedenie a veľkú spoločenskú miestnosť, v ktorej si návštevníci môžu zahrať napr. stolný tenis. „Od kedy sa nám podarilo centrum otvoriť, obec akoby ožila. Navštívili ju viaceré skupinky zahraničných turistov z Nemecka, Česka a Poľska. Slovenskí turisti sa čoraz častejšie vracajú na víkendy. V areáli sa počas letných mesiacov organizovalo viacero kultúrnych podujatí, koncerty, odpustové slávnosti, Jánske ohne, v zime to bol Silvester.“ V budúcnosti budovu ako aj areál čakajú viaceré zmeny. „Na dotiahnutie čaká projekt tzv. oddychovej zóny. Jej súčasťou by malo byť trávnaté multifunkčné ihrisko, altánok a vzadu za budovou je naprojektovaná vodná nádrž. V prípade požiaru momentálne nie je odkiaľ nabrať vodu, preto bude slúžiť hlavne ako protipožiarna nádrž a zdroj úžitkovej vody, keďže vody v studniach je každým rokom menej a menej.“
V obci sa okrem TIC nachádza aj Gréckokatolícky chrám Svätého Mikuláša z roku 1838, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou Slovenska. Prvá zmienka je doložená z roku 1553 ako Waddisko, Wladicza (1773), až neskôr Vyšná Vladiča (1920).Patrila panstvu Makovica, v 19. storočí Jekelfalus¬syovcom a Dobrianským. V I. svetovej vojne bola obec zničená a zrovnaná so zemou. Za čias kapitalizmu sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom, pasienkárstvom, prácou v lesoch a tkaním plátna.

Spomienky na vojnu
Spoločnou a hlavne temnou históriou oboch spomínaných dedín je prítomnosť vojnových cintorínov. Vojnové cintoríny sú súčasťou obecných cintorínov. Dohľad nad cintorínmi mala v medzivojnovom období Žandárska stanica Malá Poľana. Cintorín v Nižnej Vladiči pozostával zo šiestich hrobov. Päť hrobov bolo jednotlivých. Posledným hrobom je masová šachta. V masovom hrobe bolo pochovaných sedem obetí. Spolu je na tomto cintoríne pochovaných dvanásť obetí. „V súčasnosti nepoznáme presné miesto, kde sa vojnové hroby nachádzali. Vieme iba to, že sa hroby nachádzali na obecnom cintoríne. So súčasnými informáciami môžeme považovať vojnový cintorín za zaniknutý, obete prvej svetovej vojny si však pripomíname aspoň symbolickým krížom.“ Druhý vojnový cintorín obce Vladiča sa nachádza v časti v medzivojnovom období volanej vyšná. „Jej cintorín bol súčasťou obecného cintorína a mal by sa nachádzať juhovýchodne od kostola. Bližšie určenie polohy cintorína pomocou archívneho náčrtu nie je možné, pretože neobsahuje žiadne orientačné body. Cintorín pozostával iba z jedného masového hrobu. V tomto masovom hrobe bolo pochovaných osem obetí. Ich mená nie sú známe, ale z výsledkov exhumácie sa podarilo určiť aspoň štátnu príslušnosť obetí. Do hromadnej šachty bolo pochovaných sedem ruských vojakov a jeden rakúsko-uhorský vojak.“
Aj tento vojnový cintorín môžeme považovať za zaniknutý. Po masovom hrobe, ktorý by sa tu mal nachádzať v súčasnosti už niet ani stopy. „Je preto zbytočné uvažovať o nejakej forme obnovy. Do budúcnosti by bolo potrebné umiestniť v obci aspoň informačnú tabuľu,“ hovorí J. Čurpek.
Driečna
Treťou zlúčenou dedinkou je Driečna. Pôvodná obec Driečna vznikla spojením Malej Driečnej a Veľkej Driečnej. Najstaršia písomná zmienka o obci pochádza z roku 1635. Obe dediny oddeľoval tamojší potok, ktorý bol súčasťou hranice medzi Šarišskou a Zemplínskou župou. V medzivojnovom období obe obce patrili do okresu Medzilaborce. „V súčasnosti sa dedinka stala vyhľadávaným miestom na odpočinok, hubárčenie či turistiku v prírode viac ako v minulosti. Veľa ľudí z okolia si ju možno obľúbili aj vďaka penziónu. Turisti si v Driečnej môžu pozrieť Gréckokatolícky chrám Svätého Bazila Veľkého z roku 1819, ktorý je zároveň ďalšou z národných kultúrnych pamiatok Slovenska a Pravoslávny chrám sv. ap. Petra i Pavla.“ Aj v tejto obci sa nachádza vojnový cintorín, ktorý je súčasťou miestneho gréckokatolíckeho cintorína.
Suchá
Poslednou obcou patriacou do katastra Vladiče je Suchá. Súčasný názov sa používa od roku 1927. „Suchá je obec, ktorú po roku 1918 kvôli zamestnaniu opustilo najviac obyvateľov. Odišli za prácou do blízkych Medzilaboriec, Stropkova, Svidníka a Košíc, odkiaľ sa počas leta do rodných domčekov vracajú ich potomkovia. Trvalý pobyt má momentálne v obci prihlásených sedem ľudí.“ Na kopci sa nachádza Gréckokatolícky chrám, ktorý bol taktiež zaradený ku kultúrnym pamiatkam Slovenska. Postavený bol v roku 1886.
Starostu najviac teší záujem ľudí o staré, zabudnuté domy poznamenané časom. Niektoré už boli vymazané z mapy, iné zachraňujú ľudia a rodáci s veľkým srdcom. „Našťastie nájdu sa aj jedinci, ktorí sa hlásia k trvalému pobytu vo svojom rodisku. Dokonca evidujeme aj žiadosť o výstavbu rodinného domu.“ Všetkým týmto ľuďom ide hlavne o ticho a pohodu, pritom si ani neuvedomujú, že vlastne zachraňujú svoju obec. Z čoho starosta radosť nemá je ľudská samota. V porovnaní s minulosťou sa mu zdá, že sa susedia spolu rozprávajú menej. „Aby sa to zmenilo, naším cieľom bude organizovať ďalšie akcie, aby sa vrátil život aj do tohto kúta sveta. Aj keď veková skladba obyvateľstva je veľmi rozdielna od 3 mesiacov do 95 rokov, každý si určite nájde to, čo mu prinesie radosť. Málokto si uvedomuje fakt, že my všetci, vlastníme to najväčšie bohatstvo, ktorým je krásna príroda plná zvierat, vtáctva, kvetov, stromov a prírodných úkazov. Práve tento poklad, podobne ako naše chrámy z 19. storočia, by sme si mali chrániť ako oko v hlave. Až potom sa stane Vladiča dedinou, v ktorej bude každý žiť dôstojne a napĺňať svoj rozprávkový sen,“ dodal v závere.

Zdroj : http://www.espektrum.sk   http://www.espektrum.sk/index.php?text=10049-hovori-sa-im-aj-dediny-na-konci-sveta-zasluzia-si-vsak-novy-zaciatok